S našou Jajou (lebo inak jej už ani neviem povedať) sme sa stretli náhodne pri hľadaní skupinového detského cvičenia pre nášho synčeka Branka.
Branko sa narodil veľmi ťažkým, bolestivým, kliešťovým pôrodom po ktorom nasledovala náročná dvojmesačná hospitalizácia plna bolestivých zásahov do jeho drobného 1400g telíčka. Po stabilizácii jeho vitálnych funkcií nasledovali tri roky naplnené častými rehabilitáciami, návštevami lekárov a terapeutov. To všetko sa podpísalo na jeho extrémnej precitlivenosti voči vonkajším faktorom, či už to boli zvuky, dotyky i osoby. Toleroval len mňa s manželom a ostatných okamžite vykričal.
Keď Branko dovŕšil rok, chceli sme ho začleniť do kolektívu zdravých detí, aby trošku začal tolerovať okolie a nechodil len po terapiách. Skúšali sme rôzne cvičenia. Všade bol na úvodných hodinách nešťastný. Ale stretnutie s Jajou bolo pre neho priam hypnotizujúce a my sme vedeli, že ONA je ta správna lektorka pre neho. Tak aj bolo. Od začiatku ju zbožňoval a toleroval od nej to, čo od nikoho iného cudzieho nie. Ona jediná ho vedela vždy krásne zapojiť do kolektívu, napriek tomu, že Braňuško je zložitejšia povaha (to hovorím veľmi diplomaticky 🙂 ).
Po 2 rokoch cvičení s deťmi som sa úplnou náhodou s Jajou rozprávala o mojej neustálej traume z pôrodu Branka i z toho, čo potom nasledovalo. A že vzhľadom na Brankov postih vlastne s manželom žijeme v takom neustálom strachu z minulosti i budúcnosti. Že sme vyčerpaní z Brankových neustálych celodenných nárekov a jeho absolútnej netolerancie ľudí a zmien počas bežného dňa.
Jaja mi ponúkla, že sa najprv na diaľku, s mojím dovolením, pozrie na Branka a potom ešte “doladí” mňa.
Vôbec som nevedela, v ktorý deň sa bude Brankovi venovať. O to bolo moje prekvapenie väčšie keď sa Branko, zo dna na deň, zmenil v úžasného, vnímavejšieho človiečika, ktorý stoleroval aj prítomnosť cudzích ľudí. Celkovo sa stal taký sprítomnený a vedomejší tohto života tu. Veľmi ťažko sa to vysvetľuje, ale každý, kto ho pozná, tú markantnú zmenu okamžite zaznamenal. Ako rodičom, ktorí pre neho robíme všetko možné aj nemožné a hľadáme všetky možnosti, čo by sme pre neho mohli ešte urobiť, bol toto ako jeden veľký zázrak a ja vlastne doteraz ani nedýcham, keď si spomeniem na tento úžasný zlomový bod v našom živote. Za ktorý budeme Jaji do konca života neskonale vďační.
Nasledovalo ešte doriešenia mňa. Napriek tomu, že som absolvovala rôzne, veľmi nápomocné psychoterapie, toto bolo také uzavretie nekonečných kapitol s nezodpovedanými otázkami, ukľudnenie sa v mojom živote a pochopenie mojej situácie. Neuveriteľným spôsobom sa vo mne zaplo tlačítko o uvedomení si svojej hodnoty, svojich kvalít, ktoré aktívne a prirodzene využívam vo svojich každodenných rozhodovaniach. Takisto mi neuveriteľne pomohla s vyjadrením doteraz zablokovaných citov voči mojej mamine a náš vzťah sa neskutočne posunul.
Jaja pomohla mojim skvelým kamarátom, ktorí sú úžasnými rodičmi chlapčeka so špeciálnymi potrebami. Nikto nepochopí, čo za fyzicky i emočne náročný život to je, keď to nezažije. Pomohla im vliať novú energiu do žíl, začo som jej opäť neskutočne vďačná.
O tom všetkom by sa dalo rozprávať siahodlhé hodiny… Ja to len uzavriem veľkým a úprimným
ĎAKUJEME, ŽE ŤA MÁME ….
Zmenila si nám život.